|
El rey del caos
plantado en el corazón,
deambula borracho
y espanta los pájaros.
Preguntas bajo la llave,
que no verán la luz.
Y una se me mezcla
en el aliento,
los ojos se contraen
aceleran los latidos.
Son preguntas de mucho riesgo,
preguntas de mucho peso.
¿Es así la agonía
cuando se llega al final del túnel?
Zlé sny
Kral chaosu
zasiaty v srdci,
sa túla pitý
a plaší vtáky.
Otázky pod zámkom,
co neuvidia svetlo.
A jedna sa mi zmieša
s dychom,
oci sa privrú
a srdce tlcie rýchlejšie.
Su to velmi riskantné otázky,
otázky co majú svoju váhu.
Takáto je agónia
ked sa dorazí na koniec tunela?
[volver al index]
© ::gladioxa:: habla@yambria.org :: barcelona::
2005
|